Grafický dizajn Jána Čalovku
Ján Čalovka je v dejinách slovenského dizajnu trvalo zapísaný ako najproduktívnejší dizajnér s najširším záberom svojej autentickej výtvarnej činnosti, ktorá významne ovplyvnila ďalšie generácie.
Pri komentovaných prehliadkach dlhodobej expozície Slovenského múzea dizajnu – 100 rokov dizajnu na Slovensku, vždy začínam pri jeho návrhoch vetou: Ján Čalovka je jediný slovenský dizajnér, ktorého výtvarný záber siaha od lodí k lodičkám. Spočiatku mi to pripadalo trochu nemiestne, ale potom som si všimol, že práve táto veta ľudí zaujala a chceli vedieť viac a boli ohromení množstvom jeho kvalitných realizácií. Keď prechádzame jednotlivé časti expozície, skoro pri každej spomeniem Čalovkove práce. Či sú to svietidlá, žehličky, hračky alebo príbory. Aké však bolo doposiaľ odbornou verejnosťou neobjavené Čalovkove pôsobenie na poli grafického dizajnu?
Jeho prvé prejavy v oblasti grafického dizajnu pochádzajú z polovice 60. rokov, z realizácií jeho návrhov hračiek a elektrospotrebičov, pre ktoré vytvoril obaly s veľmi vkusným grafickým motívom a nápisom. Plastová stavebnica Janík od VD Kveta Nová Baňa, alebo nákladné auto či pásak pre Tatrasmalt Matejovce v kompletnom stave s obalom, sú dnes mimoriadne cenené a zároveň nezohnateľné zberateľské objekty. Kompletné výtvarné riešenia elektrospotrebičov spolu s dizajnom obalov vytvoril aj pre Omniu Levoča.
Čalovkove návrhy z tohto obdobia vynikajú remeselnou zručnosťou a výnimočnou výtvarnou kvalitou. Ku grafickému dizajnu pristupuje totiž s rovnakou precíznosťou a zodpovednosťou ako k dizajnu priemyselnému. Nezaprie v sebe ani svoj maliarsky talent, ktorý dokáže previazať s prísnou presnosťou konštrukcie a slobodou umeleckého prejavu. Jednotlivé farbné plochy volí vo vzájomnej harmónii s ohľadom na charakter produktu. Vznikol tak komplexný produkt s jasným rukopisom.
K tvorbe symbolov, značiek a logotypov sa naplno vracia až po roku 1990. V tom čase má za sebou pestré realizácie s presahom do takmer všetkých odvetví výtvarného umenia. Odchovaný na remeselnej zručnosti a poctivej rukodielnej práci objavuje nové možnosti počítačovej grafiky.
Napriek tomu všetky svoje grafické realizácie chce vidieť dozrievať aj mimo monitora a tak neprestáva strihať, rezať, lepiť, konštruovať a kolážovať. V roku 1992 navrhol erb obce Vyhne, ktorý je registrovaný v heraldickom registri pod číslom V-21/1993. Erb je dôkazom Čalovkovho vysoko funkčného prístupu k zadaniu a jeho dôsledného spracovania grafických prvkov s dôrazom na čitateľnosť. Inak tomu nebolo ani pri jeho tvorbe v oblasti produktového dizajnu. Rovnako ako jeho komplexná práca pre Sandrik, tak aj grafické práce majú vďaka minimalistickému a konštrukčnému prístupu nadčasový charakter. Minimalizmus však v jeho tvorbe neznamená vyprázdnenosť.
Čalovka ako výtvarník sa slobodne pohyboval vo voľnom i užitom umení a podľa potreby používal to najlepšie z oboch disciplín pre dosiahnutie čo najlepšieho výsledku s autentickým rukopisom. Môžeme to pozorovať napríklad na logu pre Lespol s.r.o. Pukanec, pri ktorom štylizáciou ústredného motívu vyjadril všetko podstatné. Zjednodušenie figurácie je natoľko premyslené a dôsledné, že aj po 26 rokoch pôsobí moderne a dokonale vystihuje zadanie.
Problematickejšie sú Čalovkove typografické riešenia. Tu zohráva negatívnu úlohu práve počítač, ktorý svojou základnou výbavou nie veľmi šťastných písiem narobil v 90. rokoch veľa škôd aj u renomovaných grafických dizajnérov. S odstupom času vysoko hodnotím opatrný prístup Jána Čalovku pri výbere písma a jeho umiestnení. Musím však priznať, že jeho výtvarnej práci oveľa viac svedčí klasický analógový rukopis výtvarníka, než digitálna maniera sadzača písma.
O jeho kvalitách pri tvorbe znakov, hoci v digitálnom prostredí, však vypovedá napríklad dodnes používané logo Združenia obcí pre separovaný zber TATIAR, ktoré vytvoril v roku 2005.
Grafický dizajn patril medzi doplnkovú výbavu priemyselného dizajnéra Jána Čalovku. Napriek tomu, vďaka jeho poctivému a originálnemu prístupu, sú jeho erby značky a logá desiatky rokov funkčnou súčasťou slovenských miest, organizácií a firiem.
Mgr. art. Maroš Schmidt