ABY DIZAJN NEBOL PROBLÉMOM

Stačilo spomenúť slovo dizajn a výrazy tváre ľudí, s ktorými sme sa stretli, náhle zvážneli. To je chúlostivý problém, na to si musíme sadnúť — boli zvyčajne prvé odpovede na naše otázky, preto sme sa rozhodli, že si sadneme. Najprv sme žobrali do rúk Uznesenie vlády Slovenskej socialistickej republiky z 13. marca 1987, číslo 52, k problematike rozvoja priemyselného dizajnu i opatrenia na zabezpečenie tohto rozvoja v SSR. Potom sme navštívili niektoré inštitúcie, dizajnérov závodov, kde sa rozhoduje nielen o úrovni priemyselného dizajnu, ale i o kvalite jednotlivých výrobkov. Naším cieľom bolo dozvedieť sa, prečo je dizajn chúlostivým problémom a čo treba urobiť, aby ním nebol, teda aby sa plnilo spomínané uznesenie vlády a napokon i želanie zákazníkov a pracovníkov obchodu.

Odborná komisia dizajnu pri Slovenskom fonde výtvarných umení hodnotí návrhy dámskej obuvi, ktoré vytvoril Ján Čalovka

Nie náhodou je tu uznesenie o rozvoji priemyselného dizajnu na Slovensku. Zvýrazňuje snahu držať krok so svetom v tejto oblasti, cieľ uspokojiť požiadavky nás všetkých, ktorí chceme, aby nás obklopovali výrobky nielen s kvalitnými funkčnými vlastnosťami, ale aj s kvalitným dizajnom. Všetci sme totiž svedkami živého záujmu o to, čo sa bude vyrábať, aký to bude mať tvar, farbu, rozmer… Presvedčili sme sa o tom napríklad na výstave Dizajn mladých pre mladých v Bratislave, ktorá sa stretla s nevšedným ohlasom nielen medzi mladými ľuďmi, ale aj príslušníkmi ostatných generácií. Dizajn sa totiž dotýka nášho života. Nie je len vecou výskumných či vývojových oddelení závodov a podnikov, ale celej spoločnosti, lebo vyspelosť spoločnosti dokumentoval spôsob a kvalita výroby a k vyspelej socialistickej spoločnosti patri aj kvalitná výroba.

Aký je však náš dizajn? Prečo ho skloňujeme vo všetkých pádoch? Prečo sa neraz pozeráme po „tuzexovom“ tovare a na adresu našich výrobkov vyslovujeme nelichotivé poznámky?

Ľudia sa naozaj pozerajú po tom, čo sa predáva v Tuzexe, — uznáva Ing. arch. Peter Šebesta, vedúci pracoviska Inštitútu priemyselného dizajnu v Bratislave, — lebo náš tovar nedosahuje také parametre ako zahraničný. Pociťujeme potrebu zaoberať sa naším dizajnom.
Teoreticky o tejto potrebe vieme už dávno, a predsa v praxi o nej ako keby nechceli počuť. Prečo? Čo spôsobilo, že naši výrobcovia nedoceňujú otázku kvality dizajnu? Je to predovšetkým skutočnosť, že ich výroba a najmä obchod k tomu nenútil, lebo sa predalo všetko, čo sa vyrobilo. Dokonca niektorý tovar je nedostatkový, preto ľudia sú radi, že ho vôbec zoženú a nepozerajú na to. aký má tvar, či spĺňa estetické kritériá.
Aký je váš pohľad na úroveň nášho tovaru ako spotrebiteľa?
Treba si uvedomiť, že nároky každého spotrebiteľa sa zvyšujú. Každý vidí v časopisoch, katalógoch a v reklamách, čo sa vyrába v zahraničí a porovnáva to s naším tovarom. Bolo by správne, keby sme doma nachádzali všetko, čo by nás uspokojilo a iste by sme mali aj pocit hrdosti, keby sme naše výrobky mohli vidieť v zahraničí. Posilňovalo by to vlastenecké cítenie.

Nové návrhy kožuchov predstavovali kožiarske závody Liptovský Mikuláš a Kara Trutnov

Vstup na zahraničné trhy

Dizajn je chúlostivá téma. — začal svoje odpovede na otázky vedúci obchodného referátu podniku zahraničného obchodu Omnie Ing. Ján Faláth.
Z jeho slov sme sa ďalej dozvedeli, že napríklad naše chladničky z Calexu v Zlatých Moravciach sa v socialistických krajinách celkom úspešne predávajú, že lepší od nás sú len susedia v Maďarsku, ktorí sa rýchlejšie prispôsobujú inovácii podľa zahraničného trendu.
Čo bráni tomu, aby sme tu dosahovali ešte vyššiu úroveň? — pýtame sa pri pohľade na prospekty rozličných chladničiek.
Predovšetkým by sa mal lepšie vyriešiť signalizačný panel, — vysvetľuje Ing. Ján Faláth a porovnáva našu chladničku so zahraničnou, ktorá v hornej časti ukazuje rozličné údaje.
Je problém prispôsobiť sa požiadavkám súčasného zahraničného trhu?
Nie, už sa pripravuje nová séria do výroby, kde by sa tento problém mal vyriešiť.

Stavebnicový systém Amore od Tomáša Janáčka a Jana Kubíčka z Interéru Praha

Mikropočítač TNS od Jaroslava Pelikána z JZD Slušovice

Nové tvary televíznych prijímačov navrhol Bohuš Mudrončík a Jozef Kamas z oravskej Tesli

HI-FI veža, ktorú vytvoril Ateliér dizajnu v Tesle

Na radikálne zmeny signalizačného panelu čaká aj automatická práčka.
Problémy s odbytom na zahraničnom trhu majú pracovníci Omnie so svietidlami, ktoré vyrába Elektrosvist Nové Zámky. Ing. Peter Záturecký, vedúci obchodného referátu, hovoril o viacerých „chúlostivých“ otázkach.

Pri svietidlách sú dôležité svetelno-technické parametre, — zdieľa nám svoje skúsenosti z obchodnej činnosti.
Rovnako dôležitý, ba možno ešte dôležitejší je dizajn, lebo sa stáva, že zákazník sa pozrie na výrobok, ktorý nespĺňa estetické požiadavky, a odíde preč. Technické a svetelné parametre ho už ani nezaujímajú. Teda samotný pohľad na neestetické svietidlá odradí zákazníka od záujmu.
To znamená, že vývoj zaostal ej v tejto oblasti výroby. Dôvody sú známe. Výrobca nemal motív zvyšovať kvalitu dizajnu, obchod ho nenútil vyrábať nové, krajšie a kvalitnejšie druhy svietidiel, lebo všetko sa predalo, čo sa vyrobilo. Na zahraničnom trhu je však situácia celkom iná. Tu predáva predovšetkým ten, kto príde s niečím novým, kvalitnejším a estetickejším. Núka sa nám preto otázka, čo robili a robia dizajnéri v oblasti svietidiel?

Ti prichádzajú s novými, lepšími návrhmi, — ubezpečuje nás Ing. Peter Záturecký. — ale, žiaľ, realizačné výstupy sú príliš dlhé. Elektrosvit by však mal rýchlo prísť s novými typmi svietidiel s dobrými svetetno-technickými vlastnosťami, ale aj s kvalitným dizajnom. Je síce pravda, že máme výrobky, ktoré majú vynikajúce svetelno-technické parametre, ale nemôžeme ich predať „vďaka“ dizajnu. Nezodpovedajú súčasnému trendu.
Do tretice, keď sme sa pýtali na to, aký úspech majú na zahraničnom trhu výrobky spotrebnej elektroniky, boli sme prekvapení najnepríjemnejšie. Nevyvážame, nepredávame nič, okrem malého čiernobieleho televízneho prijímača Merkúr, ktorý však má nemálo technických nedostatkov. Nasledovalo stretnutie s akademickým sochárom Milanom Adamíkom, ktorý vedie ateliér priemyselného dizajnu v Teste, výskumnom a realizačnom ústave spotrebnej elektroniky.

Ako získať autoritu…

Ďalšie prekvapenie prišlo s prvou otázkou.

Koľko návrhov ste vytvorili a koľko sa realizovalo počas vášho trojročného pôsobenia v Teste?
Návrhov bolo viac, ale ani jeden sa nerealizoval.
To iste nie je povzbudenie do ďalšej tvorivej práce. V ateliéri dizajnu nemajú radosť z práce. Najsmutnejší sú z toho, že sa nerealizoval ani návrh na zostavu veľkej veže, ktorá vyšla víťazne zo súťaže. A prečo sa nedostala do výroby? Do popredia vystupujú viaceré otázky. Je to vlastne kolotoč problémov, ktoré nie a nie preklenúť. Obchod tvrdí, že veža by bola drahá, preto nemá o ňu záujem. Prirodzene, výroba ju odmietla vyrábať. Ale je tu otázka, prečo nový výrobok musí byt taký drahý?

Lebo drahé sú súčiastky, — odpovedá Milan Adamík.

Vypočuli sme si dlhú kapitolu o súčiastkach. Keď dizajnér chce niečo „na kolene“ vytvoriť, ťažko ich zoženie. A to, čo sa vyrába, je drahé, preto také sú i hotové výrobky. Napríklad až 80 percent výrobných nákladov pohltia súčiastky. A hneď nasleduje aj výčitka, že sú nekvalitné, nekvalitný materiál, napríklad hliník zo Žiaru nad Hronom. Iný problém je zohnať materiál z plastickej hmoty zvaný krastén. Tesla ho dováža zo zahraničia, lebo náš výrobca plní úlohy pre export…

Možnosti výroby tlačia dizajnéra do extrému. Keď som bol vo Fínsku, videl som, že tam je priemyselný výtvarník postavený na úroveň rozhodujúceho činiteľa vo výrobe. On kladie podmienky, ktoré konštruktér i výroba rešpektujú. U nás je to naopak…
To znamená, že so svojou doterajšou činnosťou nie ste spokojný.
Nie. Hľadáme cesty, ako získať autoritu…
Čo by bolo treba urobiť, aby ste mohli uplatniť svoje tvorivé zámery?
Najprv treba zabezpečiť kvalitnú súčiastkovú základňu, potom zaviesť kvalitnú technológiu vo výrobe, zautomatizovať ju, prejsť na progresívne prvky v navrhovaní konštrukcii. Keď sa to všetko splní, výrobné podniky budú mať čas aj na riešenie kvalitného dizajnu.

Každodenný zápas s problémami

Akademický sochár Ferdinand Chrenka, ktorý pracuje ako priemyselný výtvarník v Teste elektroakustike, si rozvoj dizajnu predstavuje zmenou organizačnej štruktúry. Podľa jeho názoru bolo by lepšie, keby oddelenia dizajnu pôsobili samostatne, teda aby neboli súčasťou závodu.

Výhody v tomto riešení vidím v tom, — odôvodňuje svoj názor, — že by dizajnér nebol zaťažovaný vnútropodnikovými problémami, subdodávateľskými vzťahmi. Jeho tvorivosť by neobmedzovali technické možnosti. Skutočnosť je však taká, že často musíme ustupovať, pristupovať ku kompromisom, prispôsobiť sa konštrukcii. Každý deň zápasíme s problémami, zháňame materiál, prehovárame niekoho, aby nám niečo navyše vyrobil. To všetko pohlcuje čas. ktorý by sme mali venovať tvorivej práci.

Nuž. máme dizajnér niečo navrhne, keď to nikto nevyrobí. Do prístroja musí namontovať iba to, čo zoženie. Koncepcia výrobku tak stráca jednotu. Ako teda rozvíjať dizajn, keď za vývojom zaostáva konštrukcia a technológia?

Návrhy sú dobré

Uznávanou osobnosťou v oblasti priemyselného výtvarníctva je akademický sochár Tibor Schotter, docent Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave, ktorý tiež tvrdí, že celá práca dizajnéra je podmienená úrovňou výroby. Uvádza aj zvyklosti praxe. Keď niečo výtvarník navrhne, rokovanie s podnikom sa začína presviedčaním, čo sa nemôže vyrobiť a nie, čo by sa mohlo pre realizáciu návrhu vykonať.

Tvrdím, že návrhy sú dobré, — dodáva presvedčivým tónom, — máme aj dobré tradície, na ktoré môžeme nadväzovať a rozvíjať ich. Naša škola doteraz vychovala vyše štyridsať odborníkov, ale ich využitie v praxi je minimálne.
Teória sa často rozchádza s praxou. Dizajnér príde s návrhom na komisiu, ktorá ho schváli, ale podnik si s ním robí čo chce s odôvodnením, my sme za návrh zaplatili, my budeme rozhodovať, čo budeme vyrábať.

Tento vzťah k dizajnu by sa mal rýchlo zmeniť. Zodpovední pracovníci podnikov by mali pochopiť, že dizajn by mal byť nevyhnutnou súčasťou, nie nutným zlom vo výrobe. Docent Schotter je i predsedom komisie dizajnu pri Slovenskom fonde výtvarných umení a je nemilo prekvapený, že málo podnikov využíva možnosť odborného posúdenia návrhov na nové výrobky. I riaditeľ SFVU JUDr. František Farkaš hovorí, že je to najväčší problém, ktorý nevedia vyriešiť.

Kde vidíte príčiny nezáujmu podnikov o pomoc komisie pri hodnotení estetickej úrovne návrhu?
Myslím si, že je to malá snaha robiť lepšie a estetickejšie výrobky. Ako keby ich nezaujímalo, či sa ich výrobok predá, či ostane ležať v skladoch. Výroba nie je spätá s obchodom. Stáva sa, že podniky porušujú autorské zmluvy, nepriaznivo zasahujú do návrhu, lebo nezoženú materiál, nedokážu niečo správne vymodelovať. Dizajn však úzko súvisí so životom človeka, ovplyvňuje jeho kultúrnosť, estetické cítenie. Mala by sa mu venovať väčšia pozornosť.

Stredobodom pozornosti návštevníkov výstavy Dizajn mladých pre mladých bola Stella, ktorá vznikla v spolupráci nášho podniku ZVL v Kolárove a ríšskeho závodu Sarkana

Svetlé časy pre dizajn?

Na Inštitúte priemyselného dizajnu sme sa dozvedeli, že sa pripravuje nový zákon o štátnom skúšobníctve, podľa ktorého o zaradení výrobku do kvalitatívnych tried bude rozhodovať aj jeho dizajn. Súčasťou kvality bude teda aj vzhľad výrobku. Výroba tak bude viac zainteresovaná na tom, aby plnila nielen plánované množstvo, ale aj kvalitu svojej produkcie.

Nedávno vyšiel návrh zákona o štátnom podniku. Bude mať vplyv aj na dizajn? Na viacerých miestach sme dostali odpoveď, že potreba dizajnérov prudko vzrastie, preto sa vyučovanie tohto odboru zaviedlo aj na technických školách. Koncom tohto školského roka vyjdú prví absolventi zo Strojníckej fakulty SVŠT v Bratislave.

Docent Schotter tvrdí, že po schválení zákona o štátnom podniku by mali nastať svetlé časy pre dizajn, lebo podnikom bude viac záležať na tom, čo budú vyrábať. Ing. arch. Peter Šebesta z Inštitútu priemyselného dizajnu vyslovuje želanie, že by tento zákon mal prispieť k zvýšeniu kvality dizajnu výrobkov, ale dôležité pri tom je, či podnik pochopí túto dôležitú požiadavku. Ak bude naďalej pristupovať ku kompromisom, tak sa nič nezmení, ale keď bude chcieť vyrábať kvalitnejšie, tak do práce určite zapojí aj dizajnéra. Naozaj, často porovnávame na výstavách a veľtrhoch náš tovar so zahraničným. Treba ho porovnávať a držať krok s vývojom, ale treba porovnávať aj podmienky, aké majú pre tvorivú prácu dizajnéri u nás a v zahraničí. Tam, kde dizajnéra neobchádzajú, kde má rozhodujúce slovo pri zavádzaní nového výrobku do výroby, tam sú aj primerané výsledky. Ako však u nás zmeniť vzťah k dizajnu, keď najväčším problémom v nejednom závode je materiál, súčiastky, konštrukcia a technológia výroby? Ako môže pracovník na páse myslieť na kvalitu, keď ho tlačia sekundy a minúty k tomu, aby stihol určenú operáciu vykonať? Rýchlosť býva nepriateľom kvality. Na jej úkor sa často plnil plán zvyšovania produktivity práce a trpel aj dizajn. Ak máme uznesenie na rozvoj priemyselného dizajnu, i opatrenia na jeho realizáciu, možno očakávať, že v každom závode bude nasledovať aj analýza, hľadanie možností, ako stanovené úlohy splniť čím skôr, lebo dobehnúť to, čo sme zameškali, je naozaj potrebné.

MICHAL BUZOGA

Snímky: KAROL BELICKÝ – ŽIVOT

Zdroj: Výstrižok s časopisu Život 1988, rodinný archív