Striebro pre Montreal

Taká reštauračná misa, to musí byť ako zrkadlo, a keď vezmeš lyžicu do ruky, nesmie byť priťažká ani priľahká, to je celá veda, v takej mise sa jednoducho musíš vidieť, všade dookola striebro, ligotavý svet, máš pocit, že tu dlho čakal na teba, že len pre teba ho vytvorili čiesi ruky.

V jednej z nádherných zalesnených dolín Štiavnických hôr, v kľukatom údolí potoka Hodrušianky, na spojovacej ceste Žarnovica – Banská Štiavnica, leží obec Dolné Hámre. Obec bola do posledných desiatich rokov 19. Storočia úplne neznáma. Až na prelome storočí dostáva sa do sveta meno tejto horskej obce vďaka továrni SANDRIK, ktorú v jej katastri r. 1895 založili. Vznik takéhoto závodu, akým bol Sandrik pri založení, by dnes nevzbudil veľa pozornosti. No v tých časoch šlo o veľkú udalosť, veď vznikol závod na strieborné výrobky, ktorý čo do výrobnej kapacity nemal v Európe páru. Význam závodu rástol aj tým, že mal v rakúsko-uhorskej monarchii riešiť krízu striebra, ktorá v tom čase bola svetovým problémom.

Ján Čalovka, sklopený nad rysovacou doskou, Ján Čalovka v dielni pri leštení liehového variča, Ján Čalovka zadumaní nad hnedou či čiernou farbou ebenového držadla, Ján Čalovka … Tak sa to bude ozývať v rozhlase, televízii, písať v novinách, to bude sláva, ale ešte nie je, nepredbiehajme, ešte sa o tom majstrovi veľa nevie, ešte sme za servírovanie v Montreali nedostali uznanie, ešte si ho môžeme len túžobne želať, ak nám ho priznajú najväčší svetoví labužníci. Zatiaľ Ján Čalovka, návrhár vývojového oddelenia n. p. Sandrik ako jediný v republike, pripravil návrhy kompletného servírovacieho náčinia pre všetky priestory československej reštaurácie ako súčasti našej expozície na Svetovej výstave v Montreali 1967.

Roky v Sandriku, za tých istým stolom, stovky, tisíce návrhov, nevyčerpateľná studnica nápadov, to už bolo vidličiek, lyžičiek, mís a nádob, v Sandriku teraz síce viac bežia kanistre na pohonné hmoty, kliešte a iné predmety automobilového príslušenstva, ale zato sandrikovými príbormi jedia v najrozličnejších častiach tejto zemegule, prvú zlatú medailu získali na Svetovej výstave v Paríži r. 1900 a na poslednej v Bruseli 1958 čestný diplom a uznanie.

Vývojári zo Sandrika už pred troma rokmi navrhli novú kolekciu reštauračného náčinia. Nepodarilo sa ju dodnes realizovať, s novou výrobou paralelne nastupuje riziko odbytu, v tomto  prípade by vlastne išlo o rozširovanie výroby, a to si Sandrik nemôže dovoliť, niet dostatočných výrobných kapacít. Tesno mu je v dnešnej košeli, ale vyzerá to, že mu nejaký čas ešte aj bude, hoci odberateľov doma i za hranicami by bolo hodne. A tak sa nová kolekcia povaľovala v zásuvkách stolov vývojového strediska, až jedného dňa si spomenuli v kancelárii generálneho komisára pre Expo, že machrov zo Sandrika budú potrebovať.

Kultúra jedenia tiež svedčí o kultúrnej úrovni národa, československá gastronómia už zožala nejeden úspech vo svete a chce sa prejaviť aj v tvrdej konkurencii svetových parametrov. V československej reštaurácii v Montreali nebude ani jeden  kus príborov a reštauračného striebra starej výroby, konečne takto uzrie svetlo moderná kolekcia, navrhnutá pred niekoľkými rokmi. V časti upravenej ako Staropražská reštaurácia, budú klasické celokovové príbory s dvadsiatimi doplnkovými kusmi na ryby, zmrzlinu, limonády a iné. Poľovnícky salónik, Zámocká reštavrácia a Slovenská vináreň, vybavia príbormi s držadlami na hmat mimoriadne príjemnými z ebenového dreva. Všetky reštauračné priestory budú mať jednotlivé servírovacie náčinie z postriebrenej alpaky, misy, liehové ohrievače na flambovanie, novinkou bude nádobka na ľad na každom stole.

Návrhy vybrali zo zásuviek, oprášili, takmer celý rok sa rodila dokumentácia, potrebné špeciálne prístroje a formy, a potom sa mohlo skúšať. V interhoteloch v Prahe, Brne a Bratislave, za účasti zástupcov iných podnikov, podielajúcich sa na výzdobe reštauračného interiéru, konzultácie s najlepšími majstrami čašníckeho i kuchárskeho remesla, nová kolekcia obstála, prvé výrobky pre Montreal vyjdú z dielní Sandrika už v tomto štvrťroku, najviac v druhom a treťom, a ak svetové zápolenie dá za pravdu modernej kolekcii, bude ju potom môcť sami posúdiť v reštauráciách našich interhotelov.

Ján Čalovka, majster svojho fachu, zatiaľ sedí skromne za písacím stolom, prípadne behá po dielni, každý vyrobený kus musí vziať do vlastných rúk, poťažkať, viete, to je veda, taká reštauračná misa, tá sa musí ligotať, ligotavý svet, pre teba ho urobili čiesi ruky a tvoje ho robia pre iných …

Zdroj: výstrižok z novín 13.1.1966, rodinný archív