Reč obrazov

Devičanský rybník, Ján Čalovka, olej, 1998
Drženický rybník, Ján Čalovka, olej, 1998

Nikdy nebol čas zastaviť sa a hlbšie vnímať krásu krajiny v ktorej som vyrastal. Nikdy nebol čas pozorovať rozkvitnuté kríky pod hájom, nádherne žltú farbu kvitnúcej repky, alebo strieborne zelené polia ozimín na jar. Nikdy som nemal čas počúvať šum červenožltého lístia dubov a bukov v neskorej jeseni ani pozorovať ťažké mračná snehovej búrky ako sa valia ponad Sitno. Vždy som si hovoril, raz príde ten čas.

Mojím životným poslaním sa stal dizajn, štyridsať rokov som dával výrobkom tvar, bolo treba navrhnúť nové príbory, nové servírovacie súpravy pre svetové výstavy v Bruseli, Montreale, Osake. Na moje návrhy dizajnu strojov čakali konštruktéri ktorí strojom vdýchli život a ja som im dal tvar. Niekoľko rokov som vnímal vôňu kože, tvary kopýt, eleganciu topánok, ale zastať na Veľkom Poli a pol dňa obdivovať neopakovateľné tvaroslovie krajiny nádherný gobelín hôr upletený z listnatých a ihličnatých stromov, počúvať ticho alebo skučanie vetra na to som nemal čas.

Možno aj krajina v tých rokoch zdala sa mi všedná málo zaujímavá, lákali ma kontrasty, exotika. Bol som nadšený zasneženými horami na Aljaške, letel som ponad ľadovými poliami Arktídy, obdivoval som hektáre piesku na španielskom pobreží, obdivoval som terasové plantáže čajovníkov pri Kiote a ryžové polia pri Nagoy, díval som sa na majestátnu horu Fudži a umýval som si ruky vo vodách jazera Hakone. V Rusku som sa nadchýnal brezovými lesmi a nekonečnými zasneženými pláňami. Z azúrovomodrého mora pri Cypre vyrastali fantasticky tvarované skalnaté pylóny. Sú to nádherné scenérie, pôsobia exoticky tvarom i farbou, ale pre mňa boli bez duše, neoslovili ma, neboli to krajiny kde by som chcel žiť.

Zatiaľ krajina v ktorej som vyrastal žila svojim večným rytmom. Bolo treba vidieť, zostarnúť, snáď i zmúdrieť aby som objavil krajinu mojej mladosti jej nádhernú farebnosť, tvaroslovie a skromnú krásu. Krása krajiny sa nedá vnímať spoza skiel auta, alebo vlaku.

Zrazu je tu jeseň, farebná, suchá, príjemne voňajúca dozretým ovocím a zrazu je tu tá chvíľa, keď sa dá po krajine chodiť, vnímať, zastať, spomínať a maľovať.

Nie je mojím cieľom byť len pozorovateľom, nechcem automaticky preniesť videnie do obrazu. Chcem vytvoriť atmosféru ktorú ja v krajine v rôznych časových a ročných obdobiach objavujem. Chcem, aby môj pohľad na krajinu pôsobil na vnímavého diváka upokojujúco.

Mnohí z návštevníkov výstavy nemajú čas chodiť po krajine a vyhľadať nádherné scenérie a vnímať tú atmosféru premien, pretože ich naháňajú objednávky, faktúry, úvery, úroky. Pretože ich naháňa reálny život.

Všetkých ktorí ma chápu, ktorí podobne vnímajú krajinu ako ja, chcel by som poprosiť, postojte pred každým obrazom. Chcel som na tejto malej ploche zaznamenať tú neopakovateľnú chvíľu premeny krajiny, ako som ju ja videl ako som ju ja vnímal.

Ján Čalovka, rok 2000

Výstava obrazov Ján Čalovka – Premeny krajiny, Pukanec, 29.6. 2000, rodinný archív

Výber z tvorby, technika olej, pastel

Ján Čalovka, Jesenná Pribylina, olej, 70 x 32 cm
« 47 z 47 »